Horské slnko, solárium

Horské slnko, solárium, solux či infralampa - to všetko sú zariadenia, ktoré sa využívajú pri  svetelnej terapii. Výrobcovia hovoria o ich priaznivých účinkoch, no podľa lekárov môžu aj škodiť. V rôznych druhoch žiarenia treba mať hlavne jasno.

Hovorí sa, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Ľudia už dávno poznajú liečivé účinky slnečného svetla a tepla, preto si vytvorili aj slnko umelé, aby ho mali po celý rok dosť. Nazvali ho horské slnko. V 70. rokoch bolo skoro v každej domácnosti a nebolo to nič iné, ako minisolárium využívané väčšinou na opaľovanie tváre. Dnes je toto zariadenie takmer zabudnuté, no niektorí výrobcovia ho stále ponúkajú, rovnako ako tepelné žiariče, niekde nazývané aj solux. Aký je medzi nimi rozdiel a na čo si pri ich používaní máme dávať pozor?

UV žiarenie a pokožka

Podstatu zariadení využívaných pri svetloliečbe či liečbe teplom nám vysvetlil vedúci katedry teoretickej fyziky a didaktiky fyziky z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave Tomáš Blažek. „Solárium a horské slnko vyžarujú ultrafialové svetlo, teda svetlo s vyššou energiou, a preto sa treba pred ním chrániť. Naša pokožka síce vďaka pigmentu dokáže absorbovať vyše 90 percent dopadajúceho UV žiarenia, ale čo prejde hlbšie, môže mať škodlivé dôsledky - vznikajú rôzne druhy rakoviny, v prípade oka to môže viesť k sivému zákalu alebo k snežnej slepote. Bez okuliarov je oko extra rizikové."

Blažek však dodáva, že žiarenie má aj pozitívnu stránku, lebo jedna z dvoch foriem D vitamínu vzniká len pri dopade UV žiarenia na povrchovú vrstvu kože. „V zimných mesiacoch nemáme UV žiarenia zo slnka dosť a z toho kedysi vzniklo ožarovanie horskými slnkami, čo sa zvlášť týkalo detí. Aspoň ja si pamätám, že ma v detstve rodičia opaľovali horským slnkom a možno aj v škole som to občas zažil." Soláriá sú v podstate to isté, ako horské slnko a sú konštruované tak, že kopírujú zloženie ultrafialového žiarenie prichádzajúce aj zo Slnka. „Ak sme povedzme vo vyšších polohách počas jarnej lyžovačky na prirodzenom slnku, alebo ak sme v soláriu, dostaneme zhruba tú istú dávku žiarenia," vraví Blažek. „Krátky čas to môže byť užitočné."

Žiadne UV žiarenie navyše!

Dôrazne kritický názor na horské slnko a soláriá má praktický lekár Peter Lipták, ktorý ich považuje za vyslovene škodlivé. „Horské slnko sa využívalo preto, lebo si ľudia mysleli, že keď sú opálení, sú aj zdraví. Ale to už dnes neplatí", vraví Peter Lipták. „Slnko, či už normálne alebo takzvané horské slnko, je faktor, ktorý spôsobuje rakovinu, takže sa treba pred ním chrániť. Len v prípadoch, keď sa na základe zhodnotenia kožného ochorenia lekár či dermatológ rozhodne, že UV žiarenie prinesie väčší úžitok ako škodu, vtedy ho možno použiť.

V podstate však UV žiarenie prináša len škodu a soláriá sú vyslovene škodlivé zariadenia.  Nie je to len môj názor, ale z lekárskeho hľadiska je to tak. Je obrovský boom melanómov, dnes je navyše slabšia ozónová vrstva, máme žiarenia dosť, takže akékoľvek jeho posilňovanie je nežiadúce. Ako keď varíte vajíčko. Ak ho budete variť tri minúty, uvaríte ho namäkko, keď ho budete variť päť alebo desať minút, máte ho natvrdo. U každého, kto sa bude opaľovať príliš veľa slnečnohodín alebo soláriohodín, vznikne časom rakovina."

Solux pri dojčení aj chrbtici

Solux je z fyzikálneho hľadiska niečo úplne  iné. Produkuje infračervené žiarenie a vnímame ho ako teplo. Jeho priaznivý účinok na pleť vysvetľuje doktor Lipták tým, že koža a tkanivá sa pôsobením suchého tepla prekrvia a zvýšený prietok krvi odnáša „nečistoty". Zvýši sa aj energetický obrat, to znamená, že sa do pokožky dostane aj viac živín, zlepší sa metabolizmus.  Pri nádchach je zas iný mechanizmus. „Už naše staré mamy si klasicky pomáhali tak, že si pri nádche na čelo položili zahriatu hrianku v utierke alebo vrecko soli. Soluxová  žiarovka je tomu rovnocenná.

Ohrievaním dutín sa uvoľňujú sekréty, v ktorých by sa mohli rozmnožovať baktérie. Ale ja jednoznačne odporúčam robiť túto procedúru až po aplikovaní nosných kvapiek, ktoré uvoľnia kanáliky do dutín. Solux akoby vyháňal hlieny z dutín von," vraví Lipták. Solux je vhodný aj pre dojčiace ženy, pretože produkuje tzv. „suché" teplo. „Keď majú ženy problém s dojčením, odporúčame im nahrievať prsia. Často vznikajú zápaly zo zadržaného mlieka a keď sa prsníky nahrejú, mlieko sa uvoľňuje. „Mokré" teplo, teda sprchovanie alebo horúci kúpeľ niektoré typy bolesti vyvoláva alebo zhoršuje - ide o bolesti pohybového systému, časti chrbtice alebo aj hrudného koša. Keď si žena lieči prsníky horúcou vodou, rozboľavia sa jej kĺby na hrudníku. Tu je použitie soluxu vyslovene namieste."

Takisto pri vysunutej platničke môže suché teplo bolesti zmierniť, a naopak, mokré teplo, zhoršiť. Ale aj pri problémoch s platničkami ide často o zápalové ochorenie a prospešný bude skôr chlad, dokonca sa niekedy ordinuje kryoterapia, teda pôsobenie veľmi nízkej teploty pod nulou na krátky čas na celý povrch tela. Ani pri zápale priedušiek Peter Lipták solux neordinuje, ale napríklad pri zápale, ako je jačmeň v oku, áno. „Urýchľuje to vyzretie hnisavého ložiska, aby mohlo čo najskôr prasknúť a odtiecť hnis."

Ako ich používať?

Na internete nájdete pestrú ponuku solárií a výrobcovia samozrejme vyzdvihujú nielen ich kozmetický efekt, teda pekné opálenie, ale aj tvorbu vitamínu D a ich prospešnosť pri metabolických poruchách či prechladnutí, takisto pri kožných chorobách, ako je psoriáza alebo seborhea. Sami však upozorňujú, že by ich nemali používať osoby, ktoré trpeli rakovinou kože alebo sú na to náchylné, osoby používajúce lieky, ktoré zvyšujú citlivosť kože na UV žiarenie alebo ľudia, ktorí majú na koži pigmentové pečeňové škvrny, vredy či trvalé opuchliny. Stačí vraj jeden až dva slnečné kúpele za týždeň, aby sa dosiahlo požadované opálenie a nie viac ako 50 opaľovaní za rok.

Používať treba aj solárnu kozmetiku. Ak sa rozhodnete využiť doma horské slnko alebo solux, mali by ste dodržiavať bezpečnostné predpisy. Celkovo sa UV žiarenie aplikuje vo vzdialenosti minimálne jeden meter od zdroja, 2-3 krát týždenne, dokopy 10 krát, vždy po vymiznutí erytému, teda zápalovej reakcie pokožky na opaľovanie. Ošetrenie infralampou (soluxom) sa odporúča 1-2 krát denne, v dĺžke 5-10, maximálne 15 minút. Celkový počet aplikácií by nemal presiahnuť 20-30 použití. Pri horskom 
slnku je potrebné chrániť zrak špeciálnymi priliehavými okuliarmi, pri infralampe, ak si ožarujeme tvár, stačí oči zavrieť.

Všetkého veľa škodí

Miroslav Chmelík zo SHMÚ, ktorý sa zaoberá stratosferickým ozónom a UV žiarením, tiež tvrdí, že žiarenie, ktoré dostávame len cez tvár a ruky zo Slnka, je v našich zemepisných šírkach dostatočne veľké na tvorbu vitamínu D, no pripúšťa využitie horských sĺnk a solárií na liečebné účely. „Je to možno skôr estetická, módna záležitosť, najmä veľké soláriá. Ale v podstate nie je nutné sa ožarovať. Teraz bolo dokonca obdobie, že sa takmer strašilo ultrafialovým žiarením a bolo to aj na mieste, lebo niektorých ľudí treba postrašiť. Úplné vyhýbanie sa slnečnému žiareniu však tiež nie je dobré, lebo by spôsobilo nedostatok D vitamínu. Jeho tvorba v koži vplyvom slnečného žiarenia je veľmi dôležitá, no na druhej strane nie sú na ňu potrebné veľké dávky žiarenia." Nuž to, koľko ultrafialového žiarenia pustíme do svojho tela, je na každom z nás. Predovšetkým však treba počúvať hlasy lekárov. Lebo dnes už chodia lekári aj tam, kam chodí veľa slnka - a je jedno či prirodzeného alebo umelého.

Solárium a horské slnko vyžarujú ultrafialové svetlo, teda svetlo s vyššou energiou, a preto sa treba pred ním chrániť. Naša pokožka síce vďaka pigmentu dokáže absorbovať vyše 90 percent dopadajúceho UV žiarenia, ale čo prejde hlbšie, môže mať škodlivé dôsledky - vznikajú rôzne druhy rakoviny, v prípade oka to môže viesť k sivému zákalu alebo k snežnej slepote. Bez okuliarov je oko extra rizikové. Preto ku všetkým horským slnkám sú tieto okuliare priložené.

Soláriá sú v podstate to isté, ako horské slnko a sú konštruované tak, že kopírujú zloženie ultrafialového žiarenie prichádzajúce aj zo Slnka. 

Žiarenie má aj pozitívnu stránku, lebo jedna z dvoch foriem D vitamínu vzniká len pri dopade UV žiarenia na povrchovú vrstvu kože. „V zimných mesiacoch nemáme UV žiarenia zo slnka dosť a z toho kedysi vzniklo ožarovanie horskými slnkami, čo sa zvlášť týkalo detí.